Konflikt a jeho vnímanie

Slovo konflikt je latinského pôvodu – conflictus – a znamená stret, zrážku. Jeho predpona con, znamená spolu, dohromady s niečím a kmeň slova odvodený od slovesa fligo – udrieť, buchnúť, niekoho niečím zasiahnuť. Významovo vyjadruje vzájomný zásah, zrážku, vzájomné zasahovanie. Konflikt je všeobecným javom a je prirodzenou súčasťou ľudského života vo všetkých jeho oblastiach. Či už je to oblasť pracovných, priateľských, rodinných, susedských vzťahov, v každej z nich má konflikt svoje pevné miesto. Jedna z odborných definícií hovorí o tom, že „konflikt je proces, v ktorom jedna strana vynakladá vedomé úsilie vo forme blokujúcich aktivít s cieľom zmariť snahy inej strany za účelom znemožniť dosiahnutie jej zámerov alebo sledovanie jej záujmov.“

Mnoho vedných odborov sa zaoberá konfliktom a každý z nich má svoj pohľad, svoj zorný uhol nazerania na problematiku konfliktu. Psychológia napríklad sa zameriava na nachádzanie príčin konfliktných situácií, snaží sa identifikovať konfliktné typy ľudí, odhaliť faktory formujúce ich osobnosť. Sociológia stavia do centra svojej pozornosti pri štúdiu problematiky konfliktov ľudské skupiny, ich hodnotové systémy, záujmy a protirečenia z nich plynúce. História sa zameriava na opis minulých medziľudských konfliktov v snahe hľadať ich zmysel a interpretovať a vysvetľovať tieto dejinné strety. Etológia (veda o životných prejavoch živých tvorov, ich inštinktoch a spôsobe života) hodnotí konflikt ako prejav ľudskej agresivity. Agresivitu pritom vníma ako prirodzenú pudovú zložku ľudskej osobnosti. Jej centrom záujmu sú fyziologické zdroje konfliktného správania a mechanizmy jeho spúšťania a tlmenia.

Na vznik konfliktu má vplyv aj prostredie, v ktorom ľudia pôsobia. Veľmi dynamické, rýchlo sa meniace a vyvíjajúce sa prostredie spôsobuje veľký tlak na ľudí, zaťažuje zmysly, kladie vysoké nároky na spracovanie informácií, je stresujúce a neurotizujúce. Často spôsobuje syndróm tzv. burn-out (vyhorenia) ľudí, najmä v povolaniach, kde je neustály kontakt s inými ľuďmi ako je povolanie učiteľa, lekára, zdravotnej sestry, opatrovateľky a pod.

Čo je ale jednou z najpodstatnejších okolností v procese riešenia konfliktu je skutočnosť, aby strany mali spoločný „komunikačný kód“, aby boli schopné sa „naladiť“ na jednotne zdieľanú a zrozumiteľnú frekvenciu. Hľadanie riešenia konfliktov nevyžaduje nič iného než začať sa na doterajších oponentov pozerať ako na partnerov – hoci len pre účely vyriešenia daného konfliktu.

Alternatívne riešenia konfliktov

Alternatívne riešenia konfliktov je spoločné meno pre niekoľko typov riešenia konfliktov, ktoré nie sú niektorými považované za súčasť tradičného hlavného prúdu právnych vied, no získali si prijatie širokej verejnosti.

V právnickej terminológii získali prídomok “alternatívne”, pretože v dvadsiatom storočí boli videné ako zvláštne, no legálne prostriedky, respektíve doplnky k štátom podporovaným riešeniam sporov.

So zvyšujúcim sa počtom prípadov, ktoré na tradičné súdy kládli čoraz väčšie nároky, sa alternatívne riešenia konfliktov stali akceptovateľnou cestou ako zmenšiť preťaženosť súdov, pričom sa spory urovnávali spravodlivo a čestne. Alternatívne riešenia konfliktov sú zároveň aj lacnejšie ako tradičný súd.

Alternatívne riešenia konfliktov sa delia na najmenej tri podskupiny: vyjednávanie, mediácia a arbitráž. Niekedy je ako štvrtý typ uvádzaná konciliácia, no tá môže byť braná ako forma mediácie.