Ako je to s novelou zákona o mediácii?

Podľa informácií prednesených pani Denisou Vargovou z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na 4.medzinárodnej konferencii európskych mediátorov v Bratislave, MS SR pripravuje novelu zákona č. 420/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa jej vyjadrenia bude novela zameraná hlavne na dohľad ministerstva nad činnosťou mediátorov registrovaných MS SR, ako aj riešenie sťažností mediátorov. Novela by mala ísť do medzirezortného pripomienkového konania v decembri tohto roku. Z vyjadrenia pracovníčky ministerstva však bolo cítiť, že tento rezor má záujem predovšetkým na „pritiahnutí uzdy“ pre prácu mediátorov, hoci sa táto činnosť v našich podmienkach zatiaľ len ťažko rodí a vžíva do myslenia ľúdí. Miniterstvo by malo najmä prísť s návrhom, ako mediáciu ako alternatívny spôsob reišenia sporov či konfliktov využívať v rámci súdnej praxe viac a efektívnejšie pre prospech občana. Často totiž počuť argument , že súdy sú zavalené množstvom podaní a súdnych sporov a nestačia riešiť veci v lehotách. Ak by v štáte efektívne fungovala mediácia a štát by mal aj záujem túto praktickú činnosť skutočne využívať, určite by našiel riešenie, ako mnohé spory najkôr riešiť formou mediácie a až v prípade ich nevyriešenia podávať súdne žaloby. Príkladov takéhoto postupu je vo svete veľa. U nás je však najdôležitejšie priťahovať uzdu tým,ktorí chcú v tejto oblasti pôsobiť. Mediátori sa snažia ukázať ľuďom aj inú možnosť riešenia životne dôležitých konfliktov bez súdov, čo je pre ľudí oveľa efektívnejšie. Málo kto si uvedomuje, že u nás vznikla obrovská priepasť medzi sudcom a človekom, ktorý sa dostal do problémov a sporov. Ľudia totiž prichádzadzajú na súdy , lebo hľadajú spravodlivosť. Sudca však často po dlhom a pre človeka úmornom čase jednoducho len rozhodne, jedna strana sa stáva víťazom a druhá porazeným a ľudia sú flustrovaní, boja sa. Rozhodnutie sudcu v mnohých prípadoch totiž nerieši ich problém, ale konflikt sa ešte viac zamotá a medziľudské vzťahy skomplikujú. A dôsledok? Ľudia neveria sudcom ani súdom, dôkazom je aj dôvera občanov v súdnictvo v SR, neveria politikom,neveria učiteľom,neveria nikomu. Čo však robiť? Je to veľmi jednoduché, ak tí, čo môžu rozhodnúť, aj chcú a majú záujem rozhodnúť v prospech občana. Právnici si musia uvedomiť, že ľuďom treba vysvetliť, čoje súd, čo je súdny proces a čo je mediácia. Ak by sa urobil prieskum medzi občanmi, tak podľa mojej skúsenosti by určite 99 % z nich nevedolo, že ich spory či konflikty je možné riešiť aj prostredníctvom tohto inštitútu a rovnaké percento by nevedelo, čo je vlastne mediácia. Prístup k spravodlivosti v občianskej spoločnosti totiž nie je len právo na súdny proces,ale aj právo vedieť o iných šanciach a možnostiach. A práve mediácia prináša právo bližšie k človeku a umožňuje mu riešiť spory oveľa rýchlejšie, s nižšími nákladmi a bez rozvratu medziľudských sporov, ak ju porovnáme so súdnym procesom, ktorý často ani nekončí….