Riešenie sporov dohodou

Efektívne a rýchle riešenie sporov bez súdu: Využiť ho môžete aj vy >

Zdenka Kramplová — Mon, 24 Jun 2013 18:27:05 +0000

> Nech už ste akokoľvek pokojná povaha a bezkonfliktný typ jedinca, môže sa vyskytnúť, že vás z času načas zaskočia nepríjemné problémy vyplývajúce z odlišnosti názorov na isté veci, postojov, prianí či hodnôt. Konflikty a spory sprevádzajú nejedno manželstvo, objavujú sa aj medzi kamarátmi, spolupracovníkmi, susedmi, podnikateľmi. Ako ich možno vyriešiť?
>
> Určite pomôže, ak prevezmete vlastnú zodpovednosť za vyriešenie problému. Otvorená komunikácia oboch strán je veľmi dôležitá pri riešení sporu. Treba sa však vyrovnať s emóciami a nechať ich za dverami, inak si zablokujete cestu k vyriešeniu problému. Podstatou musí byť videnie vecného problému, nie hľadanie vinníka či spôsobu, ako ručne a stručne vec vybaviť.
>
> Ako však von z kolotoča sváru, aby neutrpela vaša psychika? Asi bežať na súd. Tento tradičný spôsob riešenia by zvolila väčšina. Málokto vie, že jestvujú aj iné efektívnejšie a zmysluplnejšie formy mimosúdneho riešenia sporu, ktoré sú slobodne k dispozícii a vedú ku konštruktívnemu riešeniu konfliktov.
>
> Pri negociácii si vystačíte sami
>
> Je najjednoduchším spôsobom. V tomto procese riešenia konfliktu si vystačíte sami, pokiaľ viete pomenovávať veci pravými menami a s druhou stranou komunikovať tak, aby ste sa dokázali dohodnúť či vyriešiť konflikt. Výsledkom by mala byť obojstranná spokojnosť. Uvedený spôsob by bol najideálnejší, avšak, ak už hrmí a blýska sa medzi sporovými stranami, tak asi bude nepoužiteľný.
>
> Asistencia tretej strany
>
> Ak vaše vyjednávacie schopnosti v komunikácii považujete za nie dostatočné, môžete konflikt riešiť facilitáciou. Pri jeho riešení bude intervenovať tretia strana, a to podľa pravidiel, s ktorými súhlasili obe zúčastnené strany. Facilitátor sa snaží prostredníctvom nich pomôcť jednotlivým stranám dosiahnuť dohodu. Každá zo zúčastnených strán má vytvorený dostatočný priestor na vyjadrenie svojho názoru a postoja a musí byť ochotná a schopná opustiť svoje videnie skutočnosti. Facilitátor potom pracuje na základe zachytených informácií a pomáha k efektívnej komunikácii a úspešnému ukončeniu celého procesu.
>
> Mediácia poslúži aj najväčším nepriateľom
>
> Vhodnou formou riešenia sporu vo fáze, keď sporové strany spolu nerozprávajú, je mediácia. Mediátor sa usiluje dôverným neformálnym spôsobom dosiahnuť, aby sporové strany dokázali konštruktívne komunikovať, viesť kultivovaný dialóg a obojstranne hľadať možnosti riešenia.
>
> „S pojmami negociácia a facilitácia sa stále častejšie stretávame v súvislosti s komunikáciou v práci medzi kolegami, s klientmi a medzi obchodnými partnermi. Už menej známy je však na Slovensku pojem mediácia na pracovisku alebo „workplace mediation“, ktorá si už v zahraničí vybudovala svoje stabilné miesto. Mediácia na pracovisku je nástroj na priebežné riešenie sporov, ktorý prispieva k celkovej lepšej atmosfére na pracovisku a vytvára tak motivujúcu firemnú kultúru pre zamestnancov,“ uviedla mediátorka, negociátorka a konzultantka pre firemnú kultúru MSc. IBN Romana Synková, B.S.B.A., ktorá sa na túto oblasť špecializuje.
>
>
>
> Blen na jazyku – začína cesta k dohode…
>
> Mediácia sa nezaoberá minulosťou, ale budúcnosťou. Napriek tomu väčšinu mediácií sprevádzajú emócie, kedy klienti potrebujú vykričať všetky staré krivdy, dostať zo seba to, čo ich už dlho trápi. „Najmä ak ide o rozvádzajúci sa pár, ktorý sa nachádza v kríze už dlhšiu dobu. Vtedy je mediátor svedkom „prepierania špinavej bielizne“ a dozvie sa aj veci toho najintímnejšieho charakteru. Preto je veľmi dôležitá osoba mediátora a jeho prístup ku klientom. Musia mu plne dôverovať. Na to, aby si získal ich dôveru, musí byť v prvom rade neutrálny. To znamená, že ani jeden z klientov nemá pocit, že je na strane toho druhého, resp. obaja si myslia, že je práve na tej jeho strane. Keď si mediátor získa dôveru klientov a klienti sa chcú dohodnúť - je veľmi pravdepodobné, že k dohode dospejú,“ priblížila mediátorka zaoberajúca sa rodinnými spormi Ing. Bronislava Švehláková.
>
> Riešenie problémov za krátky čas
>
> Mediácia je veľmi konštruktívna metóda. Za relatívne krátky čas môžu strany vyriešiť spory, ktoré vyzerali neriešiteľne. „Ak hovoríme o rodinných sporoch, medzi ktoré patria najmä rozvody a s tým súvisiace problémy (dohody o deťoch, výživnom, majetku), tak v tejto oblasti vidím mediáciu ako veľmi účinný spôsob zmiernenia napätia medzi sporovými stranami. Manželia, ktorí sa dohodnú vopred o deťoch, príp. aj o následnom rozdelení majetku, majú záruku, že ich rozvod bude naozaj „dôstojný“. To znamená bez konfliktov, hádok, a najmä so šancou, že aj v budúcnosti vyriešia svoje spory. Lebo ako partneri síce končia, ale ako spolurodičia ostávajú navždy. Spoločným menovateľom všetkých rozvodov je veľmi zlá komunikácia, ktorá im bráni dohodnúť sa, aj keby sa dohodnúť chceli. Napriek tomu, že sa počúvajú, nepočujú sa. Mediátor je tam práve preto, aby im pomohol pochopiť pohľad toho druhého. Úspešným záverom mediácie je dohoda strán, t. j. jednoznačná výhra oboch zúčastnených,“ vysvetlila B. Švehláková.
>
> V prípade konfliktov na pracovisku je podľa R. Synkovej najčastejšou príčinou zlyhanie komunikácie, resp. nedorozumenie, ktoré môže vyústiť až do narušenia pracovnej morálky a odchodu zamestnancov. „Mediácia môže rýchlo a efektívne pomôcť stranám nájsť spoločnú reč a obnoviť narušený vzťah, čo prináša úľavu pre zainteresovaných zamestnancov a taktiež šetrí náklady zamestnávateľa,“ podčiarkla R. Synková.
>
> Samozrejme, aj pri mediácii sa môže stať, že strany sa nedohodnú a budú musieť pokračovať v súdnom konaní. „Z praxe môžem povedať, že viac ako 85 % mediačných prípadov končí uzatvorením dohody,“ dodala B. Švehláková.
>
>
>
> Prípady vhodné na mediáciu
>
> Súčasná platná právna úprava podporuje, aby účastník súdneho konania ukončil svoj spor prejednávaný súdom a vyriešil ho mediáciou. Dá sa povedať, že na mediáciu sú vhodné skoro všetky spory, ktoré nespadajú do oblasti trestného práva. Podľa zákona č. 420/2004 Z. z. sa ňou riešia občianskoprávne vzťahy, rodinnoprávne, obchodné záväzkové a pracovnoprávne vzťahy. Mediačné dohody podľa ministerstva vnútra nájdu široké uplatnenie v oblasti:
>
> ·         rodinných sporov – konflikty medzi rodičmi a dospievajúcimi deťmi, úteky z domova a pod.
>
> ·         úpravy rodičovských práv a povinností po rozvode,
>
> ·         majetkoprávnych vysporiadaní manželov,
>
> ·         susedských sporov (domáce zvieratá, hluk, parkovanie, podmienky údržby a majetku),
>
> ·         obchodných a spotrebiteľských sporov (kontrakty, služby, parkovanie, dodávateľsko-odberateľské vzťahy), rozviazanie partnerstva, kontraktačné záležitosti (platby, poskytovanie služieb, spokojnosť zákazníka a pod),
>
> ·         pracovných sporov (kolektívne vyjednávanie a plnenie kolektívnych dohôd, neplatné rozviazanie pracovného pomeru, diskriminácia a násilie na pracovisku – mobbing, bossing- a pod.),
>
> ·         sporov medzi spoločníkmi (usporiadanie právnych vzťahov subjektov práva v likvidácii),
>
> ·         zdravotníctva či environmentálnej oblasti a v mnohých ďalších oblastiach.
>
> ·         školstva (konflikty medzi žiakmi, medzi učiteľmi, žiakmi a učiteľmi, rodičmi a učiteľmi)
>
> Prípady nevhodné na mediáciu
>
> Mediáciou sa neodporúča riešiť spory, ktoré sú spojené so závislosťou od návykových látok, ale tiež napr. také, kde je jedna strana výrazne znevýhodnená pred druhou.
>
> Ušetrite na súdnom spore
>
> Ustanovenie čl. III zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii garantuje účastníkom súdneho konania vrátenie súdneho poplatku vo výške 90 % zaplateného súdneho poplatku, ak účastníci skončia konanie schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania. Ak tieto okolnosti nastanú po začatí pojednávania, vráti sa im 50 % zo zaplateného poplatku. Pri vyriešení časti sporu súdnym zmierom v zmierovacom konaní, vráti sa im 30 % zo zaplateného poplatku za ďalšie konanie súdu v tejto veci.
>
> “Človek môže ušetriť nielen na súdnych poplatkoch, ale tiež na odmenách advokátom. Dôstojné a slušné riešenie umožňuje využiť služby jedného odborníka spoločne. Mediátor si môže prizvať právnika ktorý skontroluje, či sú právne úkony v poriadku. My mediátori napomáhame dosiahnutiu dohody. Nemáme ambíciu zasahovať do práce advokátov, ktorá musí byť vykonaná odborne. Vieme ale ponúknuť vhodnú alternatívu. Sama spolupracujem s niekoľkými advokátmi, ktorí mi dohody, ku ktorým klienti dospejú, patrične sformulujú. Poplatky sú omnoho menšie a delia sa medzi obe strany,” objasnila B. Švehláková.
>
> Kde nájsť mediátora?
>
> Na osobe mediátora sa musia strany dohodnúť. Vybrať si ich možno zo zoznamu mediátorov zapísaných v oficiálnom registri Ministerstva spravodlivosti SR. Mediácia je dobrovoľná a každá zo strán má možnosť ju kedykoľvek ukončiť. Podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii majú možnosť mediátora v ktorejkoľvek etape mediačného konania odvolať.
>
> Koľko zaplatíte?
>
> Mediátor má právo na odplatu za poskytnutie svojej služby. Cena za jeho výkon činnosti sa stanovuje dohodou, ktorá vzniká medzi osobami zúčastnenými na mediácii a mediátorom. „Každý mediátor má svoj cenník. Ceny sa pohybujú od cca 20 €/h pri občianskych sporoch nemajetkových až po cca 70 €/hod. pri majetkových občianskych sporoch,“ upresnila B. Švehláková.

Ako je to s novelou zákona o mediácii?

Zdenka Kramplová — Wed, 15 May 2013 17:25:55 +0000

Podľa informácií prednesených pani Denisou Vargovou z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na 4.medzinárodnej konferencii európskych mediátorov v Bratislave, MS SR pripravuje novelu zákona č. 420/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa jej vyjadrenia bude novela zameraná hlavne na dohľad ministerstva nad činnosťou mediátorov registrovaných MS SR, ako aj riešenie sťažností mediátorov. Novela by mala ísť do medzirezortného pripomienkového konania v decembri tohto roku. Z vyjadrenia pracovníčky ministerstva však bolo cítiť, že tento rezor má záujem predovšetkým na „pritiahnutí uzdy“ pre prácu mediátorov, hoci sa táto činnosť v našich podmienkach zatiaľ len ťažko rodí a vžíva do myslenia ľúdí. Miniterstvo by malo najmä prísť s návrhom, ako mediáciu ako alternatívny spôsob reišenia sporov či konfliktov využívať v rámci súdnej praxe viac a efektívnejšie pre prospech občana. Často totiž počuť argument , že súdy sú zavalené množstvom podaní a súdnych sporov a nestačia riešiť veci v lehotách. Ak by v štáte efektívne fungovala mediácia a štát by mal aj záujem túto praktickú činnosť skutočne využívať, určite by našiel riešenie, ako mnohé spory najkôr riešiť formou mediácie a až v prípade ich nevyriešenia podávať súdne žaloby. Príkladov takéhoto postupu je vo svete veľa. U nás je však najdôležitejšie priťahovať uzdu tým,ktorí chcú v tejto oblasti pôsobiť. Mediátori sa snažia ukázať ľuďom aj inú možnosť riešenia životne dôležitých konfliktov bez súdov, čo je pre ľudí oveľa efektívnejšie. Málo kto si uvedomuje, že u nás vznikla obrovská priepasť medzi sudcom a človekom, ktorý sa dostal do problémov a sporov. Ľudia totiž prichádzadzajú na súdy , lebo hľadajú spravodlivosť. Sudca však často po dlhom a pre človeka úmornom čase jednoducho len rozhodne, jedna strana sa stáva víťazom a druhá porazeným a ľudia sú flustrovaní, boja sa. Rozhodnutie sudcu v mnohých prípadoch totiž nerieši ich problém, ale konflikt sa ešte viac zamotá a medziľudské vzťahy skomplikujú. A dôsledok? Ľudia neveria sudcom ani súdom, dôkazom je aj dôvera občanov v súdnictvo v SR, neveria politikom,neveria učiteľom,neveria nikomu. Čo však robiť? Je to veľmi jednoduché, ak tí, čo môžu rozhodnúť, aj chcú a majú záujem rozhodnúť v prospech občana. Právnici si musia uvedomiť, že ľuďom treba vysvetliť, čoje súd, čo je súdny proces a čo je mediácia. Ak by sa urobil prieskum medzi občanmi, tak podľa mojej skúsenosti by určite 99 % z nich nevedolo, že ich spory či konflikty je možné riešiť aj prostredníctvom tohto inštitútu a rovnaké percento by nevedelo, čo je vlastne mediácia. Prístup k spravodlivosti v občianskej spoločnosti totiž nie je len právo na súdny proces,ale aj právo vedieť o iných šanciach a možnostiach. A práve mediácia prináša právo bližšie k človeku a umožňuje mu riešiť spory oveľa rýchlejšie, s nižšími nákladmi a bez rozvratu medziľudských sporov, ak ju porovnáme so súdnym procesom, ktorý často ani nekončí….

Konflikt a jeho vnímanie

Zdenka Kramplová — Wed, 15 May 2013 17:24:28 +0000

Slovo konflikt je latinského pôvodu – conflictus – a znamená stret, zrážku. Jeho predpona con, znamená spolu, dohromady s niečím a kmeň slova odvodený od slovesa fligo – udrieť, buchnúť, niekoho niečím zasiahnuť. Významovo vyjadruje vzájomný zásah, zrážku, vzájomné zasahovanie. Konflikt je všeobecným javom a je prirodzenou súčasťou ľudského života vo všetkých jeho oblastiach. Či už je to oblasť pracovných, priateľských, rodinných, susedských vzťahov, v každej z nich má konflikt svoje pevné miesto. Jedna z odborných definícií hovorí o tom, že „konflikt je proces, v ktorom jedna strana vynakladá vedomé úsilie vo forme blokujúcich aktivít s cieľom zmariť snahy inej strany za účelom znemožniť dosiahnutie jej zámerov alebo sledovanie jej záujmov.“

Mnoho vedných odborov sa zaoberá konfliktom a každý z nich má svoj pohľad, svoj zorný uhol nazerania na problematiku konfliktu. Psychológia napríklad sa zameriava na nachádzanie príčin konfliktných situácií, snaží sa identifikovať konfliktné typy ľudí, odhaliť faktory formujúce ich osobnosť. Sociológia stavia do centra svojej pozornosti pri štúdiu problematiky konfliktov ľudské skupiny, ich hodnotové systémy, záujmy a protirečenia z nich plynúce. História sa zameriava na opis minulých medziľudských konfliktov v snahe hľadať ich zmysel a interpretovať a vysvetľovať tieto dejinné strety. Etológia (veda o životných prejavoch živých tvorov, ich inštinktoch a spôsobe života) hodnotí konflikt ako prejav ľudskej agresivity. Agresivitu pritom vníma ako prirodzenú pudovú zložku ľudskej osobnosti. Jej centrom záujmu sú fyziologické zdroje konfliktného správania a mechanizmy jeho spúšťania a tlmenia.

Na vznik konfliktu má vplyv aj prostredie, v ktorom ľudia pôsobia. Veľmi dynamické, rýchlo sa meniace a vyvíjajúce sa prostredie spôsobuje veľký tlak na ľudí, zaťažuje zmysly, kladie vysoké nároky na spracovanie informácií, je stresujúce a neurotizujúce. Často spôsobuje syndróm tzv. burn-out (vyhorenia) ľudí, najmä v povolaniach, kde je neustály kontakt s inými ľuďmi ako je povolanie učiteľa, lekára, zdravotnej sestry, opatrovateľky a pod.

Čo je ale jednou z najpodstatnejších okolností v procese riešenia konfliktu je skutočnosť, aby strany mali spoločný „komunikačný kód“, aby boli schopné sa „naladiť“ na jednotne zdieľanú a zrozumiteľnú frekvenciu. Hľadanie riešenia konfliktov nevyžaduje nič iného než začať sa na doterajších oponentov pozerať ako na partnerov – hoci len pre účely vyriešenia daného konfliktu.

Alternatívne riešenia konfliktov

Alternatívne riešenia konfliktov je spoločné meno pre niekoľko typov riešenia konfliktov, ktoré nie sú niektorými považované za súčasť tradičného hlavného prúdu právnych vied, no získali si prijatie širokej verejnosti.

V právnickej terminológii získali prídomok “alternatívne”, pretože v dvadsiatom storočí boli videné ako zvláštne, no legálne prostriedky, respektíve doplnky k štátom podporovaným riešeniam sporov.

So zvyšujúcim sa počtom prípadov, ktoré na tradičné súdy kládli čoraz väčšie nároky, sa alternatívne riešenia konfliktov stali akceptovateľnou cestou ako zmenšiť preťaženosť súdov, pričom sa spory urovnávali spravodlivo a čestne. Alternatívne riešenia konfliktov sú zároveň aj lacnejšie ako tradičný súd.

Alternatívne riešenia konfliktov sa delia na najmenej tri podskupiny: vyjednávanie, mediácia a arbitráž. Niekedy je ako štvrtý typ uvádzaná konciliácia, no tá môže byť braná ako forma mediácie.

Mediácia z pohľadu histórie

Zdenka Kramplová — Wed, 15 May 2013 17:20:18 +0000

Podľa definície Ch. Moora (1986:14) je mediácia:

“…intervencia tretej strany do sporu, alebo vyjednávania, ktorá je pre obe strany akceptovateľná, nestranná a neutrálna a nemá žiadnu autoritatívnu rozhodovaciu moc zasahovať z pozície nadriadenej autority, alebo inštitúcie.”

Mediácia, ako činnosť sa vyskytovala už vo veľmi dávnych časoch. Historici predpokladajú, že už v časoch Féničanov, v ich rozvinutom obchode (pravdepodobne aj v Babylone). Podobne ako aj v antickom Grécku (kde sa mimo manželský mediátor nazýval proxenetas) a neskôr aj v Rímskej civilizácii poznali v práve mediáciu. Rimania mali pre mediátorov rôzne mená ako internuncius, medium, intercessor, philantropus, interpolator, conciliator, interlocutor, interpres, a napokon mediator.

Stredovek hľadel na mediáciu inak, v niektorých obdobiach to bola praktika zakázaná a dovolená len centralizovaným autoritám. Mediátor bol dôležitou, posvätnou osobou, poberal značný rešpekt a často to bývali najmúdrejší ľudia.

Mediácia (z lat. mediare = byť uprostred) označuje spôsob pokojného riešenia sporov, ktorého cieľom je dohoda. V širšom slova zmysle je to aktivita, v ktorej neutrálna tretia osoba, prostredník, alebo mediátor, pomáha dvom, alebo viacerým stranám v konflikte k dosiahnutiu súhlasu. Je to alternatívna forma riešenia konfliktov, s konkrétními efektami v spoločnom záujme strán.

Podmienkou je, aby mediátor bol nestranný, nemôže ním byť osoba spojená s jednou zo strán sporu, pretože potom by mediátor nespravodlivo ovplyvňoval druhú stranu a mohol by ju napríklad primäť akceptovať ako kompromis riešenie, ktoré by pre ňu bolo nevýhodné.

IV. medzinárodná konferencia mediátorov EMNI v Bratislave

Zdenka Kramplová — Mon, 29 Apr 2013 20:05:17 +0000

V dňoch 18. a 20. apríla 2013 hostila Bratislava IV. Celoeurópsku konferenciu mediátorov EMNI pod mottom „Mediácia pomôže vydláždiť cestu z krízy“. Záštitu nad touto konferenciou prevzal primátor Bratislavy Milan Ftáčnik. Konferencie sa zúčastnili mediátori z 18 európskych štátov a venovali sa témam praktického využitia mediácie v praxi ako jedného z možných alternatívnych spôsobov riešenia sporov a konfliktov. Prednášky a panelové diskusie boli zamerané na interkultúrnu, medzigeneračnú a rodinnú mediáciu, riešenie problémov imigrantov, rómsku mediáciu, ako aj cezhraničnú mediáciu. Práve cezhraničná mediácia by mohla komplexnejšie riešiť spory vznikajúce z dôvodu rozdielnych vnútroštátnych predpisov a jurisdikcie. Z nedávnej štúdie financovanej EÚ vyplynulo, že z dôvodu nedostatočného využívania mediácie vznikli v rámci EÚ straty času zodpovedajúceho priemerne 331 až 446 dňom a dodatočné právne náklady sa pohybovali od 12 471 do 13 738 € na jeden prípad. Stretnutie mediátorov z krajín EÚ ukázalo na dôležitosť a nutnosť alternatívneho spôsobu riešenia sporov formou mediácie z dôvodu šetrenia finančných prostriedkov, zlepšenia medziľudských vzťahov a jej využitia aj v komunálnej oblasti, mierových procesoch, politickej a ekonomickej kríze.

Odborná publikácia pre mediátorov od Dany Potočkovej

Zdenka Kramplová — Mon, 29 Apr 2013 19:46:55 +0000

Nejlepší je domluvit se aneb prủvodce mediačním procesem

Túto „čertvú“ zaujímavú publikáciu vydalo ALFON, s.r.o. v Prahe v roku 2013. Poskytuje informáciu o vývoji mediácie v Európe a v Čechách a oboznamuje čitateľov so základnými princípmi a technikami mediačného procesu. Súčasne dáva možnosť naučiť sa formulovať obsah mediačnej dohody tak, aby takáto dohoda bola jasná, zrozumiteľná a vyvážená pre strany sporu. Autorka vložila do tejto publikácie hlavne svoje vlastné skúsenosti s mediáciou, pretože sa mediáciou a vyjednávaním dlhodobo profesionálne zaoberá. Ako mediátorka pôsobila napríklad v južnej Kalifornii, Severnom Írsku, Nemecku, Argentíne i v Rusku. V súčasnosti je riaditeľkou spoločnosti Conflict Management International. Ako expertka vyškolila viac ako 3000 účastníkov v 8 krajinách. Stála pri zrode prvých mediačných iniciatív v Českej republike a spolupodieľala sa na príprave zákona o mediácii v ČR.